Časovanie slovies v prítomnom čase

Časovanie slovies v prítomnom čase (Präsens) v nemčine je základný gramatický jav, ktorý je nevyhnutný pre základnú komunikáciu. Tento čas sa používa na opis aktuálnych činností, opakovaných akcií alebo všeobecných pravidiel a faktov.

Sloveso sa skladá z kmeňa a koncovky. Koncovky slovies sa počas časovania často menia. Koncovka slovesa sa mení v závislosti od toho, o akú osobu ide. Koncovka sa pridáva ku kmeňu slovesa.

Osoby v nemeckom jazyku:

jednotné číslomnožné číslo
osoba: ich – (ja)osoba: wir (my)
osoba: du – (ty)2. osoba: ihr (vy – ľudia, ktorým tykám)
3. osoba: er (on) / sie (ona) / es (ono) / man (neosobný podmet)3. osoba: sie (oni, ony) / Sie (Vy – vykanie)

Sloveso v neurčitku má v slovenčine koncovku -ť (napríklad hľadať), v nemčine má v neurčitku koncovku -en (suchen)

V nemeckej vete musí byť podmet (kto? / čo?) vyjadrený. Vo všeobecnosti, nemecká gramatika vyžaduje, aby veta obsahovala podmet, ktorý je vyjadrený explicitne alebo je zrejmý z kontextu. Existujú však situácie, kedy môže byť podmet vypustený, najmä v prípade imperatívov (rozkazovacieho spôsobu), alebo keď je podmet jasne pochopiteľný z kontextu.

Pri vykaní jednej alebo viacerým osobám sa používa 3. osoba množného čísla (Sie).

Pravidelné časovanie:

V nasledujúcom texte sa budeme zaoberať pravidelnému časovaniu slovies.

Pri časovaní slovesa sa koncovka neurčitku -en odtrhne a pridá sa koncovka príslušnej osoby. Pozrime sa na sloveso lernen (učiť sa), ako sa bude časovať v prítomnom čase.

jednotné číslomnožné číslo
1. osoba: ich lerne1. osoba: wir lernen
2. osoba: du lernst2. osoba: ihr lernt
3. osoba: er  / sie / es  / man lernt3. osoba: sie / Sie lernen

Slovesá v nemčine, ktoré sa končia na -t, -d, -n, -m pred koncovkou neurčitku (-en), majú svoje špecifické pravidlá časovania, najmä pokiaľ ide o pridávanie  -e- v niektorých tvaroch, aby sa uľahčila výslovnosť.

Slovesá, ktoré sa pred koncovkou neurčitku končia na -t, -d, -n, -m (napríklad arbeiten, antworten, reden, öffnen, atmen, finden atď. ) sa časujú nasledovne:

jednotné číslomnožné číslo
1. osoba: ich arbeite1. osoba: wir arbeiten
2. osoba: du arbeitest2. osoba: ihr arbeitet
3. osoba: er  / sie / es  / man arbeitet3. osoba: sie / Sie arbeiten

V nemčine nájdeme niekoľko slovies, ktoré sa končia na sykavku, ako -s, -ss, -ß, -z.

Tieto slovesá sa časujú podobne ako ostatné, ale s niektorými špecifickými pravidlami pre niektoré osobné zámená v druhej osobe jednotného čísla („du“) sa často nepridáva ďalšie -s v koncovke, pretože by to zbytočne komplikovalo výslovnosť.

Slovesá, ktoré sa končia na sykavku -s, -ss, -ß, -z (napríklad reisen, küssen, sitzen, heißen, tanzen a tak ďalej) sa časujú nasledovne:

jednotné číslomnožné číslo
1. osoba: ich heiße1. osoba: wir heißen
2. osoba: du heißt2. osoba: ihr heißt
3. osoba: er  / sie / es  / man heißt3. osoba: sie / Sie heißen

Časovanie silných slovies:

Silné slovesá v nemčine predstavujú skupinu slovies, ktoré menia samohlásku (vokál) v kmeni slovesa počas časovania v 2. a 3. osobe jednotného čísla sa mení „a“ na „ä“ (napríklad: fahren, schlafen, waschen, tragen, halten, atď.) a „e“ sa mení na „i“ alebo „ie“ (napríklad: geben, essen, sehen, empfehlen, lesen, atď.).

Tu sú príklady časovania niekoľkých typických silných slovies v prítomnom čase:

„a“ sa mení v 2. a 3. osobe jednotného čísla na „ä“

jednotné číslomnožné číslo
1. osoba: ich fahre1. osoba: wir fahren
2. osoba: du fährst2. osoba: ihr fahrt
3. osoba: er  / sie / es  / man fährt3. osoba: sie / Sie fahren

„e“ sa mení v 2. a 3. osobe jednotného čísla na na „i“

jednotné číslomnožné číslo
1. osoba: ich gebe1. osoba: wir geben
2. osoba: du gibst2. osoba: ihr gebt
3. osoba: er  / sie / es  / man gibt3. osoba: sie / Sie geben

„e“ sa mení v 2. a 3. osobe jednotného čísla na „ie”

jednotné číslomnožné číslo
1. osoba: ich lese1. osoba: wir lesen
2. osoba: du liest2. osoba: ihr lest
3. osoba: er  / sie / es  / man liest3. osoba: sie / Sie lesen

Prečítajte si tiež: