Časovanie slovies v prítomnom čase (Präsens) v nemčine je základný gramatický jav, ktorý je nevyhnutný pre základnú komunikáciu. Tento čas sa používa na opis aktuálnych činností, opakovaných akcií alebo všeobecných pravidiel a faktov.
Sloveso sa skladá z kmeňa a koncovky. Koncovky slovies sa počas časovania často menia. Koncovka slovesa sa mení v závislosti od toho, o akú osobu ide. Koncovka sa pridáva ku kmeňu slovesa.
Osoby v nemeckom jazyku:
jednotné číslo | množné číslo |
osoba: ich – (ja) | osoba: wir (my) |
osoba: du – (ty) | 2. osoba: ihr (vy – ľudia, ktorým tykám) |
3. osoba: er (on) / sie (ona) / es (ono) / man (neosobný podmet) | 3. osoba: sie (oni, ony) / Sie (Vy – vykanie) |
Sloveso v neurčitku má v slovenčine koncovku -ť (napríklad hľadať), v nemčine má v neurčitku koncovku -en (suchen)
V nemeckej vete musí byť podmet (kto? / čo?) vyjadrený. Vo všeobecnosti, nemecká gramatika vyžaduje, aby veta obsahovala podmet, ktorý je vyjadrený explicitne alebo je zrejmý z kontextu. Existujú však situácie, kedy môže byť podmet vypustený, najmä v prípade imperatívov (rozkazovacieho spôsobu), alebo keď je podmet jasne pochopiteľný z kontextu.
Pri vykaní jednej alebo viacerým osobám sa používa 3. osoba množného čísla (Sie).
Pravidelné časovanie:
V nasledujúcom texte sa budeme zaoberať pravidelnému časovaniu slovies.
Pri časovaní slovesa sa koncovka neurčitku -en odtrhne a pridá sa koncovka príslušnej osoby. Pozrime sa na sloveso lernen (učiť sa), ako sa bude časovať v prítomnom čase.
jednotné číslo | množné číslo |
1. osoba: ich lerne | 1. osoba: wir lernen |
2. osoba: du lernst | 2. osoba: ihr lernt |
3. osoba: er / sie / es / man lernt | 3. osoba: sie / Sie lernen |
Slovesá v nemčine, ktoré sa končia na -t, -d, -n, -m pred koncovkou neurčitku (-en), majú svoje špecifické pravidlá časovania, najmä pokiaľ ide o pridávanie -e- v niektorých tvaroch, aby sa uľahčila výslovnosť.
Slovesá, ktoré sa pred koncovkou neurčitku končia na -t, -d, -n, -m (napríklad arbeiten, antworten, reden, öffnen, atmen, finden atď. ) sa časujú nasledovne:
jednotné číslo | množné číslo |
1. osoba: ich arbeite | 1. osoba: wir arbeiten |
2. osoba: du arbeitest | 2. osoba: ihr arbeitet |
3. osoba: er / sie / es / man arbeitet | 3. osoba: sie / Sie arbeiten |
V nemčine nájdeme niekoľko slovies, ktoré sa končia na sykavku, ako -s, -ss, -ß, -z.
Tieto slovesá sa časujú podobne ako ostatné, ale s niektorými špecifickými pravidlami pre niektoré osobné zámená v druhej osobe jednotného čísla („du“) sa často nepridáva ďalšie -s v koncovke, pretože by to zbytočne komplikovalo výslovnosť.
Slovesá, ktoré sa končia na sykavku -s, -ss, -ß, -z (napríklad reisen, küssen, sitzen, heißen, tanzen a tak ďalej) sa časujú nasledovne:
jednotné číslo | množné číslo |
1. osoba: ich heiße | 1. osoba: wir heißen |
2. osoba: du heißt | 2. osoba: ihr heißt |
3. osoba: er / sie / es / man heißt | 3. osoba: sie / Sie heißen |
Časovanie silných slovies:
Silné slovesá v nemčine predstavujú skupinu slovies, ktoré menia samohlásku (vokál) v kmeni slovesa počas časovania v 2. a 3. osobe jednotného čísla sa mení „a“ na „ä“ (napríklad: fahren, schlafen, waschen, tragen, halten, atď.) a „e“ sa mení na „i“ alebo „ie“ (napríklad: geben, essen, sehen, empfehlen, lesen, atď.).
Tu sú príklady časovania niekoľkých typických silných slovies v prítomnom čase:
„a“ sa mení v 2. a 3. osobe jednotného čísla na „ä“
jednotné číslo | množné číslo |
1. osoba: ich fahre | 1. osoba: wir fahren |
2. osoba: du fährst | 2. osoba: ihr fahrt |
3. osoba: er / sie / es / man fährt | 3. osoba: sie / Sie fahren |
„e“ sa mení v 2. a 3. osobe jednotného čísla na na „i“
jednotné číslo | množné číslo |
1. osoba: ich gebe | 1. osoba: wir geben |
2. osoba: du gibst | 2. osoba: ihr gebt |
3. osoba: er / sie / es / man gibt | 3. osoba: sie / Sie geben |
„e“ sa mení v 2. a 3. osobe jednotného čísla na „ie”
jednotné číslo | množné číslo |
1. osoba: ich lese | 1. osoba: wir lesen |
2. osoba: du liest | 2. osoba: ihr lest |
3. osoba: er / sie / es / man liest | 3. osoba: sie / Sie lesen |